Mgr. art. Micha Ela Bodnárová

nar. 1983 v Krupine

2006 – 2012 Akadémia umení v Banskej Bystrici, Ateliér súčasnej maľby Prof. Františka Hodonského, akad. mal.

2011 letný semester v Ateliéri malby II. u doc. Daniela Balabána, akad. mal. na Fakulte umění Ostravské univerzite v Ostravě,

2012 zimný semester - pracovná stáž v Ateliéri malby I. u Mgr. Františka Kowolowského na Fakulte umění Ostravské univerzite v Ostravě

Mgr. art. Barbara Lamoot:

Michaela Bodnárová so suverénnou silou slabých konfrontuje najdesivejšie tiene vnútorných svetov spoločného vedomia ľudského spoločenstva s túžbou po svete láskavom a dobre. Naprieč vekmi. V jej dielach si vážnosť budúcich ťažkých rozhodnutí pozerá cez rieku času do tváre s pravdou o minulosti. Maliarka nám bez strachu podáva správy o temnom lese v každom z nás. Dokáže do tohto lesa vojsť a vrátiť sa so vzácnymi liečivými plodmi z neznámych miest, na hlave veniec z kvetov aké nerastú, so žiarou Večernice.

Odrazy tieňov, tiene odrazov

Michaela Bodnárová sa vo svojej maliarskej praxi pohybuje prevažne v užšom tematickom okruhu, popri ktorom si však ponecháva dostatočný priestor na tvorivý rozlet i mimo jeho pomyselných hraníc. V minulosti bolo súčasťou jej tvorivého hľadania aj zobrazovanie prírodných scenérií, či iné tradičné námety a v posledných rokoch sa prioritne zamerala na autoportrét. Avšak spoločným znakom autorkinho prístupu k jednotlivým námetom je odhaľovanie rozličných rovín prístupov k zobrazovaniu a snaha o hľadanie vhodného výrazu, ktorý sa pohybuje od realistického až po temer abstraktné prevedenie.

Vo svojej aktuálnej tvorbe predstavuje cyklus malieb, ktoré je možné vnímať ako osobnú výpoveď zameranú na skúmanie medziľudských vzťahov a najmä vzťahov v rodine. Autorkine uvažovanie nad významom rodinných väzieb sa stáva dôležitou súčasťou jej sebareflexie a spätne vplýva na premeny tvorby i samotné sebazobrazenie. Prostredníctvom svojich malieb sa vnára do tajomných hlbín vzťahov, z ktorých vyťahuje silne emočne ladené postrehy, ponúkajúce značne hodnotnú výpoveď, či podnet k uvažovaniu aj pre osobne nezainteresovaného diváka. Pre Bodnárovej prácu je charakteristická práve táto citeľná hĺbka (nielen obrazových) rovín, cez ktoré nás autorka raz púšťa a odhaľuje seba a svoj svet, inokedy zatajuje a necháva diváka tápať. Naznačuje tak ľudskú neschopnosť plne odhaliť a pochopiť aj to, čo sa zdá na prvý pohľad zjavné.

Súčasťou jej práce je i cyklus fotografií, v ktorých dochádza k prelínaniu tieňa a odrazu, ktoré následne zvolila ako hlavné znaky svojho ďalšieho vizuálneho prejavu.

Tematika autoportrétu sa stala tiež ťažiskom záverečných prác počas jej štúdia, pričom autoportrét poňala ako akúsi sondu do duše. Takou sú aj Odrazy tieňov, tiene odrazov, kde svoj záujem upriamila na príznačnú verbálnu hodnotu pojmov. Autorka vo svojich maľbách používa symboliku tieňov ako možného reprezentanta negatívnych charakterových čŕt povahy, alebo nepríjemných životných situácií. Odrazy tu zase predstavujú pôsobenie okolia, ktoré si nemusíme, alebo si nechceme pripúšťať, no práve v tomto zmysle sa stávajú metaforou akéhosi vzájomného nastavovania si zrkadla.

Bodnárová počas posledných rokov síce rozvíjala svoju primárnu tematiku, zato však viac experimentovala v oblasti technologického spracovania. Medzi jej výstupmi sa neobjavuje už iba maľba olejom, akrylom, či enkaustika, pribudli aj sieťotlače a experimenty s technikou, napríklad využitím skenovania. Rovnako sa nadchla aj prepájaním maľby s inou materiálovou tvorbou, používala kovový drôt, či pletivo. Využitie neobvyklého podkladu ale i nových materiálov v tvorbe jej poskytli aj nový pohľad na svoj vlastný portrét.

Najpregnantnejšou črtou tvorby je však ustálené koloristické cítenie autorky, ktoré sa podpisuje v povahe diela bez ohľadu na jeho celkové formálne a obsahové prevedenie, vďaka čomu si zachováva vždy ustálené kvality.

Radosť z maliarskeho procesu a nasadenie autorky zamýšľajúcej sa nad životom a špeciálne medziľudskými vzťahmi, svojou úprimnosťou pripomína arteterapiu. Vo svojom prejave zároveň ponecháva priestor pre iracionálne skúmanie aj na strane diváckej recepcie. Cez tieto maliarske hľadania a nachádzania potvrdzujúce vymedzovanie vlastnej fyzickej aj mentálnej existencie určovanej konkrétnym priestorom a časom, ktorým si zas a znova prechádza aj autorka. Snaha obhájiť si vlastnú suverenitu je prostredníctvom ťahov štetca a farebných pigmentov prenesená na priestor ovládaný silnou emocionálnou výpoveďou mladej ženy.

Sympatickým postojom je absencia snahy o podliehanie aktuálnym trendom umenia, čím sa autorka vyhýba polohe pre ňu neprirodzenej a nútenej. Jej tvorba je ženská a úprimná, nežná aj vášnivá, otvorená aj tajomná, no Michaela Bodnárová v nej ostáva stále svoja, ochotná podeliť sa o kúsok svojho sveta a pozvať nás doň.